Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, kdesi v malej stredoeurópskej krajinke žili spolu dvaja princovia. Milovali sa nadovšetko. Potom však nastal rok 2020 a svet padol do kolien pod ťarchou pandémie nového koronavírusu. Jeden princ uviazol za hranicami a druhý ochorel a skončil hospitalizovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti. Nevedeli sa spojiť, prvý princ dokonca ani nevedel zistiť, či jeho priateľ vôbec ešte žije. No odzvonil už zvonec a chceme túto rozprávku bez šťastného konca vyhlásiť za ukončenú?

Preklenutie cez hrozivú až apokalyptickú hranicu roku 2000 do 21. storočia bolo sprevádzané nielen technologickým rozkvetom, ale aj pokrokom v ponímaní ľudských práv. Spoločnosť začala objavovať nové hranice, či otvárať témy demokracie, práv menšín a iných rás a napokon aj práva LGBT+ komunít v jednotlivých štátoch.

Západná časť sveta mala v tomto mierne nadbehnuté – prvé práva boli Queer párom garantované v Európe už pred rokom 1990. Dánsko bola teda od 1. októbra 1989 vôbec prvou na zozname krajín sveta, ktoré prijali zákon o registrovaných partnerstvách. Nasledované bolo Nórskom v roku 1993.

Zdroj: Wikipédia

Rozdielne pohľady občanov aj zákona

Do dnešného dňa je však v spoločnosti vedená diskusia, či by mali byť Queer vzťahy kladené na rovnako vysoký piedestál a disponovať rovnakými výhodami ako heterosexuálne. Tie totiž štatisticky produkujú viac detí – budúcich daňových poplatníkov pre štát – čo je vzhľadom na demografickú krivku a závratne rýchlo starnúcu Európu rozhodne žiadaný fenomén. O podobný argument sa opiera aj Roman Joch, nový riaditeľ slovenského Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

V jednotlivých európskych štátoch doteraz panujú rozdiely v legislatíve týkajúcej sa tejto problematiky. Západné krajiny sú aj naďalej nositeľmi najväčšej liberalizácie spoločnosti, vo viacerých z nich sú dokonca povolené už aj manželstvá párov LGBT+ komunity. Na protistrane stojí 6 štátov: Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Zdroj: European Data New Hub

Ako však k zákonu o registrovaných partnerstvách dospeli v krajine, ktorá leží len kúsok na západ od nás?

Lepšie pivo a aj rešpektovanie Queer komunity

Do českej legislatívy je Zákon o registrovaných partnerstvách zahrnutý už od roku 2006. Toto výrazne rozdielne nastavenie spoločnosti v porovnaní s našou slovenskou je možné spojiť s tým, že Česko je dlhodobo jednou z najateistickejších krajín sveta. Isté výhrady voči partnerským spojeniam členov LGBT+ komunity pritom plynú hlavne z 3 svetových monoteistických náboženstiev – kresťanstva, judaizmu a islamu.

Aj keď sú na Slovensku periodicky vedené horúce diskusie o význame či žiadanosti registrovaných partnerstiev, len málo ľudí z bežnej spoločnosti si aj vie predstaviť konkrétne právne úpravy, ktoré by z takéhoto zákona plynuli.

Čo majú teda garantované Česi, ktorí sa rozhodnú vo svojej krajine uzavrieť registrované partnerstvo?

Čo je moje, nie je aj tvoje

Jedným zo základných rozdielov medzi právnou úpravou manželstva a registrovaného partnerstva je práve pohľad na majetok. Pokým pre manželov platí, že všetok majetok (aj dlhy), ktorý nadobudli počas manželstva, je ich spoločný, LGBT+ páry túto možnosť nemajú.

U týchto párov dochádza k tzv. podielovému spoluvlastníctvu – majetok, ktorý osoba nadobudla počas registrovaného partnerstva, patrí len jej. Rovnako vznikom registrovaného partnerstva nevzniká spoločný nájom bytu či spoločné priezvisku páru. V prípade záujmu je nutné požiadať oň osobitne.

Zdroj: The Sun

O rodinné bohatstvo nik nepríde

Naopak, v čom je registrované partnerstvo aj manželstvo postavené na rovnakú úroveň, je dedenie – v oboch prípadoch je garantované automaticky zo zákona. Partneri navzájom patria do 1. dedičskej skupiny, to znamená, že spolu s partnerovými deťmi dedia rovnakým dielom.

Ak zosnulý deti nemal, „presúva“ sa jeho partner do 2. dedičskej skupiny, do ktorej patrí okrem iného aj zosnulého rodina. Dedí sa, opäť, rovnakým dielom spolu s príbuznými.

Odteraz už žiadne tajomstvá, dobre?

Nárok na prístup k informáciám o druhej osobe, či už sa to týka zdravotného stavu alebo spáchaného trestného činu, je opäť prvkom, ktorý nerozlišuje manželstvo od registrovaného partnerstva.

V trestnom zákone je dokonca partner označený ako „blízka osoba“. To mu garantuje možnosť nenahlásiť partnerom spáchaný trestný čin, pokiaľ by bol on sám vystavený riziku trestného stíhania, ohrozenia na živote alebo zdraví.

Zdroj: greetingcarduniverse.com

V blahobyte či chudobe nemôžu byť rozdiely

Ďalšia právna úprava registrovaných partnerstiev, ktorá sa veľmi podobá na tú o manželstvách, je zabezpečenie rovnakého životného štandardu pre oboch partnerov. Čo to v praxi znamená? Rovnako ako manžel nemôže jazdiť na Bentley, pokiaľ jeho manželka nemá čo dať do úst, hmotná a kultúrna úroveň oboch partnerov musí byť na rovnakom leveli.

Po rozpade partnerstva je dokonca možné žiadať o výživné od partnera, ktorý na rozpade trval alebo ho spôsobil a to až do 3 rokov od ukončenia partnerstva. Samozrejme, výška výživného je stanovená v závislosti od životnej úrovne partnera, ktorému je uložená povinnosť ho platiť.

Uzavrime to a pohnime sa ďalej

Bod, v ktorom majú osoby v registrovanom partnerstve istú výhodu oproti manželstvám, je práve jeho ukončenie. Stačí naň totiž dohoda či súhlas oboch partnerov, pričom pri rozvode ide častokrát o dlhodobý proces dokazovania, že existuje trvalý rozvrat manželstva a pôvodné spolužitie je nemožné obnoviť.

Rovnako nie je možné súdiť sa o starostlivosť o deti – v Českej republike nefunguje adopcia párov, adoptovať dieťa môžu len jednotlivci a nie je natoľko hľadené na ich ďalší súkromný život.

Zdroj: hollova.com

Či už registrované partnerstvá a iné zväzky Queer párov uznávame alebo nie, je potrebné hľadieť na ne viac ako na súbor práv, ktorými povýšime LGBT+ občanov našej krajiny na právoplatné osobnosti s určitou ochranou, než na akúsi podsúvanú agendu, ktorá chce ohroziť stabilitu bežných heterosexuálnych rodín.

Ľudské práva – to je to, čo by malo byť v centre našej spoločnej diskusie – a nie označenia typu oni a my, akúkoľvek stranu by už reprezentovali.

Zdroje: jsmefer.cz, euro.cz, Wikipedia (Timeline of same-sex marriage)