U lekára, na úradoch aj doma: Ako koronavírus prehĺbil diskrimináciu LGBT+ komunity

V čase, keď vypukla globálna pandémia, pracoval 22-ročný Viktor v bankovom sektore. Jeho mama a brat, s ktorými býva, už vedeli o jeho bisexualite. To, že je transrodová osoba, však stále do istej miery zostáva jeho tajomstvom. Ako prežíval karanténu a nakoľko sa cíti byť diskriminovaný?

Viktor už od detstva vedel, že je bisexuálom. Na strednej bol „out“ a jeho kamaráti boli radi, že s ním môžu rozoberať príťažlivé dievčatá. To, že nie je ženou, podvedome tušil minimálne od začiatku puberty. „Nonstop som nosil vyťahané mikiny a začal som sa hrbiť, nech mi nie je vidieť hruď. Ale nemal som slová, ako to vyjadriť, nakoľko som sa s tou terminológiou ešte nestretol,“ spomína.

Prvýkrát sa o transrodových ľuďoch dočítal na internete, keď mal asi 15 rokov. Následne v ňom prebiehal vnútorný proces, no nepamätá si presný moment, kedy sa zavŕšil. „Ale v maturitnom ročníku, keď som si vydupal, aby som mohol ísť na stužkovú v obleku, som to už vedel,“ dodáva. V súčasnosti používa iné meno než to, ktoré mu dali rodičia a identifikuje sa ako nebinárny transrodový muž. 

V pasci domácej karantény

Aktuálna pandémia nového vírusu síce zastihla nepripravených všetkých občanov, no každá kríza sa prejavuje najhoršie na marginalizovaných komunitách. Viktor je len jedným príkladom toho, ako so sebou epidémia Covid-19 priniesla aj znásobenú diskrimináciu LGBT+ ľudí na celom svete.  

Spoločenský odstup bol obzvlášť náročný pre tých, ktorých v súvislosti s ich sexuálnou orientáciou či rodovou identitou neprijali vlastné rodiny, avšak počas karantény boli nútení tráviť s nimi všetok čas. Vyvolalo to v nich úzkosť a depresie, zároveň sa vo väčšej miere stávali obeťami domáceho násilia. Upozornil na to Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR).

Viktorova rodina vie o jeho bisexuálnej orientácii už dávno, nikdy sa tým netajil. Jeho bratovi to vôbec neprekážalo, no mama bola veľmi dlho presvedčená, že si len vymýšľa. „Vtipné je, že to, že som bi, začala prijímať, až keď som jej povedal, že som trans,“ opisuje Viktor. „Ale to podľa mňa brala skôr tak, že – Ha, môžeš byť len jedno.“ Plánoval sa o tom zveriť aj svojmu bratovi, no po matkinej reakcii si to rozmyslel. Svoj „coming out“ mu odkladá už dobrých pár mesiacov.   

Na Slovensku je značne alebo veľmi „out“ 26 % LGBT+ ľudí, zatiaľ čo európsky priemer je na úrovni 47 %. Vyplýva to z celoeurópskeho LGBT+ prieskumu 2020 realizovaného Európskou agentúrou pre základné práva (FRA).

Netolerancia zo strany rodiny zhoršuje duševné zdravie osôb, ktoré svoju sexuálnu orientáciu taja. Takíto ľudia zažívali počas karantény stres, pretože nemohli byť sami sebou, či strach z toho, že ich tajomstvo vyjde najavo. Ešte náročnejšia bola pandémia pre tých, ktorí mali už predtým ťažkosti s duševným zdravím.

Uviaznutí na hraniciach

Súčasná kríza ukazuje extrémnu zraniteľnosť ľudí, ktorí sú v tiesnivej situácii v súvislosti s ich zamestnaním a bývaním. OHCHR upozorňuje, že LGBT+ ľudí ohrozuje nezamestnanosť a chudoba viac ako zvyšok populácie. Spomedzi mladých osôb bez domova vo Veľkej Británii, USA a Kanade, sa 20 až 40 % identifikuje ako LGBT+. Vyplýva to zo zistení Európskej federácie národných organizácií pracujúcich s osobami bez domova (FEANTSA). V ešte náročnejšej situácii sa tak ocitli tí členovia LGBT+ komunity, ktorí boli v dôsledku zlej socioekonomickej situácie vystavení vyššiemu riziku nákazy, pretože sa nemohli chrániť prostredníctvom spoločenského odstupu a hygieny. 

Okrem toho je pre dúhové rodiny často náročné formalizovať dokumenty a vzťahy legálnou cestou. V období, keď štáty čoraz hromadnejšie zatvárali hranice, sa objavili ďalšie problémy. Doklady zaobstarané v jednej krajine nemuseli byť uznané v druhej, vrátane manželských zmlúv, dokladov o registrovanom partnerstve, rodných listov a právnom uznaní rodu. V dôsledku toho mohli byť LGBT+ ľudia zadržaní na hraniciach a v čase karantény sa nemohli vrátiť k svojim rodinám, ktoré zostali opustené v inej krajine.  

„Medzinárodné páry rovnakého pohlavia nemôžu v súčasnosti spoločne cestovať. Niektoré rozdelila hranica a tie, ktoré sa starajú o dieťa, sa v tom nemôžu striedať, lebo štát uznáva za rodiča len jednu osobu,“upozornila predsedníčka občianskeho združenia Dúhový PRIDE Jana Mičeková počas online vysielania tohtoročného Dúhového PRIDE-u Bratislava.

Krajiny, ktoré neposkytujú spoločné materstvo, počas pandémie koronavírusu neprepisovali alebo neregistrovali rodné listy získané v zahraničí. Niektoré deti preto nemohli byť so svojimi rodičmi a zostali opustené v cudzine.

V podobnej situácii sa ocitli i milióny utečencov, vrátane LGBT+ žiadateľov o azyl. Zdravotné a hygienické podmienky utečeneckých táborov a zadržiavacích centier v Grécku a ďalších krajinách vystavujú všetkých uviaznutých ľudí veľmi vysokému riziku nákazy. Okrem toho LGBT+ utečenci, ktorí potrebovali uniknúť život ohrozujúcim prostrediam, zrazu narazili na zatvorené hranice. Napriek ich situácii sa od nich očakávalo, že sa vrátia späť do nebezpečných podmienok v ich rodnej krajine.

Diskriminácia v zdravotníctve môže ohroziť životy

Viktor je rozhodnutý podstúpiť v budúcnosti tranzíciu. „Dokonca už mám našetrené na najlepšiu operáciu, zmenu mena a všetky ostatné súvisiace výdavky,“ hovorí. Žiaden z jeho lekárov o jeho rodovej identite netuší, takže v tejto oblasti zatiaľ diskrimináciu nepocítil. Vzápätí však dodáva, že na základe príbehov od jeho transrodových kamarátov sa jej dosť obáva.

Transrodoví ľudia na Slovensku sa sťažujú na nedostatok lekárov, ktorí by im boli ochotní pomôcť s tranzíciou, na komplikovanosť a zdĺhavosť procesu či množstvo podmienok, ktorých splnenie je pre proces vyžadované. Prekáža im aj povinná sterilizácia. Vyplýva to z výpovedí anonymných respondentov celoeurópskeho prieskumu FRA.

LGBT+ ľudia sú náchylnejší na čelenie diskriminácii a zaujatosti aj zo strany zdravotníckeho personálu. V krajinách, ktoré neuznávajú zväzky rovnakého pohlavia, sa objavuje dokonca strach zo zatknutia či násilia. Následkom toho prichádzajú o možnosť, aby sa im dostala dostupná a kvalitná lekárska starostlivosti. Predchádzajúca skúsenosť s diskrimináciou, stigmou, misgenderingom a nedobrovoľnými procedúrami ich môže napokon celkom odradiť od vyhľadania zdravotnej pomoci.

Popísaná diskriminácia môže zvýšiť riziko aj v súvislosti s aktuálnym vírusom SARS-CoV-2. Ľudia s oslabeným imunitným systémom vrátane niektorých pacientov s AIDS čelia ešte väčšej hrozbe nákazy koronavírusom. Z dôvodu preťaženia zdravotných systémov môže byť navyše liečba LGBT+ ľudí prerušená či odložená, vrátane liečby AIDS a testovania, či zdravotnej starostlivosti týkajúcej sa tranzície.

Tá je pre transrodové osoby životurozhodujúca, práve kvôli pokračovaniu prebiehajúcej hormonálnej terapie a chirurgickej starostlivosti po predchádzajúcich vykonaných operáciách. Presunutie alebo zrušenie týchto procedúr môže viesť k vážnym následkom na fyzickom i psychickom zdraví pacientov. OHCHR upozorňuje, že rozhodnutia o obmedzení služieb by mali byť podložené medicínskym hľadiskom na základe dát a nemali by odrážať zaujatosť voči LGBT+ ľuďom. 

Intersexuálni ľudia často potrebujú prístup k špecializovanej starostlivosti, preto musia často cestovať na väčšie vzdialenosti. Karanténa a cestovné obmedzenia tento prístup vážne obmedzujú. Podľa ILGA-Europe by preto mal byť medzi „životne dôležitú“ poskytovanú zdravotnú opateru zaradený aj prístup k pokračujúcej starostlivosti o intersexuálnych ľudí.  

Komunita ako terč pandemických konšpirácií

LGBT+ komunita je dlhodobo obeťou nenávistných vyjadrení a útokov, no v niektorých krajinách sa zvýšila miera homofóbnej a transfóbnej rétoriky, uvádza správa OHCHR. Vyskytli sa tiež správy o tom, že polícia používa nariadenia v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 ako zámienku na útoky proti LGBT+ organizáciám.

Sexuálnym menšinám bola už v minulosti pripisovaná zodpovednosť za prírodné i ľudské katastrofy a aktuálna kríza nasvedčuje tomu, že sa to deje opäť. Obviňovanie komunity za globálnu pandémiu zo strany náboženských lídrov a neznášanlivých politikov dokáže podnietiť ďalšiu nenávisť voči LGBT+ ľuďom.

Vplyvný izraelský rabín Meir Mazuz v marci nazval PRIDE podujatia „pochodmi proti prírode“. Tvrdil, že koronavírus je „Božia pomsta“. S celosvetovou pandémiou spájali LGBT+ ľudí aj niektorí evanjelickí pastori v USA. Steven Andrew nazval marec „mesiacom pokánia za LGBT+ hriech“ v snahe ochrániť „USA pred chorobami, akou je koronavírus.“ Pravicový pastor E.W. Jackson zas poslucháčom svojho rádiového vysielania tvrdil, že Ameriku infikoval „homovírus“.    

„Niektoré (americké, pozn. autorky) štáty prijali opatrenia, ktoré zámerne postihujú LGBT+ osoby a komunity pod zámienkou verejného zdravia vrátane legislatívnych návrhov na to, aby sa transrodovým osobám neumožnilo právne uznanie ich rodu,“upozornil Víctor Madrigal-Borloz, nezávislý expert na ochranu proti násiliu a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v rámci OSN. Zároveň zdôraznil, že pandémia je v niektorých krajinách zneužívaná ako ospravedlnenie perzekúcie týchto komunít.  

Situácia transrodových ľudí na Slovensku

„Karanténa pre mňa nebola veľmi príjemná,“ spomína Viktor. Viac ako 3 mesiace pracoval z domu a chýbal mu pokoj od rodiny. „Cesta do práce pre mňa je viac-menej oddychom, kedy si môžem pustiť hudbu a vnútorne sa venovať sebe. A o to som počas karantény prišiel.“ Chýbali mu aj kolegovia, pretože viacero z nich tiež patrí do LGBT+ komunity a vďaka tomu cítil väčšiu slobodu byť sám sebou. Zároveň sa nemohol stretávať s kamarátmi, ktorí ho akceptujú a v ktorých spoločnosti aspoň na chvíľu nie je misgenderovaný.

Na Slovensku sa tiež v súvislosti s ochorením Covid-19 konala len virtuálna verzia Dúhového PRIDE-u Bratislava. Viktor sa celý rok tešil na podujatie v jeho klasickej podobe, preto ho organizačné zmeny veľmi zarmútili.

Väčšina (60 %) transrodových občanov EÚ sú zriedka alebo takmer nikdy „out“ v porovnaní s gejmi (40 %) a lesbami (35 %). Z prieskumu FRA vyplýva, že sú zároveň vo väčšej miere diskriminovaní a častejšími obeťami obťažovania a útokov ako ostatné skupiny v rámci LGBT+ komunity. Jedna z piatich transrodových a intersexuálnych osôb na Slovensku bola fyzicky alebo sexuálne napadnutá za posledných 5 rokov. Tieto údaje sú dvakrát vyššie ako v prípade ostatných osôb LGBT+ komunity. Transrodoví ľudia tiež najviac zo všetkých skupín pochybujú o tom, že vlády konajú dostatočne, aby zabezpečili LGBT+ komunite ochranu.

„Nemôžem rozprávať za celú komunitu, no myslím, že pre všetkých, čo boli zavretí s bigotnými rodinnými príslušníkmi, to bolo peklo,“ tvrdí Viktor. Je mu veľmi ľúto najmä maloletých členov LGBT+ komunity, ktorí sa dlhú dobu nemohli stretávať s kamarátmi.

Zároveň ale dodáva, že pre niektorých ľudí to možno mohlo byť prospešné, pretože mali čas objavovať samých seba a zamyslieť sa nad svojou identitou. „Viem, že sa pravidelne konajú podporné stretnutia pre LGBT+ ľudí a ich rodiny, ktoré boli počas karantény pozastavené. Teraz, keď sa uvoľňujú opatrenia, konajú sa znova a pre veľa ľudí to môže byť jediný kontakt s ich komunitou. Ja som sa síce ešte žiadneho nezúčastnil, ale celkovo to vnímam pozitívne.“

Veľká dúhová pride vlajka

9,90 €

Dúhové Pride ponožky Srdiečka

9,90 €

Dúhový baliaci papier

4,90 €