„Keď je chlap v ženskom oblečení, automaticky ho beriem ako trans.“ Túto vetu sme všetci počuli snáď už tisíckrát. Pokiaľ sa dievčatá môžu obliekať do chlapčenského oblečenia, prečo by sa nemohli chalani do ženského? Prečítajte si rozhovor so 14-ročným chalanom, ktorý oblečenie vníma ako unisex a kvôli tomu sa niekedy bojí o svoju bezpečnosť.

MD: Kedy si si uvedomil svoju orientáciu, ako a kedy si ju priznal aj okoliu?

R: V trinástich, keď sa mi začal páčiť prvý chlapec a začal som pociťovať, že som iný. Väčšina gejov si prejde fázou, že sú najprv homofóbni, ironické, však? Potom sú spojenci (podporujú LGBT+ komunitu, pozn. edit.) a potom si pripustia, že v skutočností sú Queer, tak ako ja.

MD: Máš štrnásť rokov, si chlapec a obliekaš si sukne a ženské oblečenie, ale ty sa za dievča nepovažuješ. Ako to teda berieš?

R: Všetko oblečenie beriem ako unisex. Nemalo by mať štítok s určením pohlavia. Keď vidím, ako je oblečenie rozdelené v rôznych fast-fashion obchodoch, že keď sa pozriem na dámsku sekciu, žiari to tam farbami, je to pestré a zaujímavé a potom v pánskej sekcii sú nevýrazné a nudné farby, látky a typy oblečenia, je to podľa mňa „bez chuti“. Naozaj je to iba kus látky, tak neviem, prečo by sa malo deliť na pánske a dámske.

MD: Ako to bralo tvoje okolie?

R: Moje okolie… ja som sa začal prejavovať tak, ako chcem, len pred polrokom. Pred školou som to tajil, na Instagrame mám skoro všetkých spolužiakov zo školy bloknutých, pretože väčšina sú konzervatívni kresťania. Nemyslím si však, že sú homofóbni, keďže majú radi známe osobnosti ako Jamesa Charlesa, Jeffreeho Stara, zaujímajú sa o PRIDE a takéto veci…

Čiže v škole sa to o mne ešte nevie, ľudia na Instagrame a kamaráti mimo školy to zobrali úplne v pohode. Im je jedno, či sa obliekam takto alebo hentak. Kamarátia sa so mnou priatelia kvôli tomu, aký som a aké som spravil skutky, nie kvôli tomu, ako sa obliekam, či akú mám orientáciu. Môj otec ma podporuje a navždy aj podporovať bude, aby som bol taký, aký som. S matkou nežijem.

MD: Nepríde ti niekedy ľúto, že sa takto neobliekaš aj do školy a že tam nie si sám sebou?

R: Áno, je mi to ľúto. Po čase som si tak uvedomil, čo mám rád a ako chcem vyzerať, že keď som oblečený podľa „chlapčenskej genderovej normy“ mám veľmi nízke sebavedomie a je mi ľúto, že tak musím chodievať do školy. Je mi ľúto, že nemôžem byť sám sebou, pretože by som čelil odsudzovaniu a nenávisti. Sľúbil som si však, že tento školský rok budem robiť to, čo robí štastným mňa a nie ľudí, čo ma obklopujú.

MD: Aký máš názor na to, že v niektorých krajinách je chalan v sukni úplne bežná vec a že v minulosti muži nosili šaty skoro denne a teraz je to na Slovensku také pohoršujúce?

R: V tomto sme ako ľudia nepokročili, ale naopak upadli. Slovensko je v tomto veľmi ignorantské a bigotné, som však rád za to, že je to v poriadku aspoň v niektorých krajinách. Zoberte si to takto. Rakúsko ako susedná krajina, ktorá je bez pochýb omnoho vyspelejšia ako Slovensko, akceptuje LGBT+ komunitu a ich práva… Takže vidím to ako hanbu Slovenska. Dúfam, že sa to v budúcnosti zlepší. Viem, že je to najmä kvôli tomu, že sme kresťansky založená krajina, ale to však netoleranciu neospravedlňuje.

MD: Predstav si, že stretneš niekoho, kto je ako ty a chcel by sa tiež obliekať do takých šiat, aké on chce. Akú by si mu dal radu, aby sa nebál byť sám sebou?

R: Čiže otázka vlastne znie, čo by som odporučil svojmu Ja z minulosti. Môjmu mladšiemu Ja by som chcel odporučiť, aby bolo viac odvážne a nebálo sa vyjsť zo svojej škrupiny. Byť sám sebou je úžasné, ale, bohužiaľ, žijeme, kde žijeme a aj pre mňa je niekedy nebezpečné, byť aký som. Je smiešne, že môžete byť napadnutý za to, ako sa obliekate, či za to, koho milujete. Je to smiešne a smutné. Chcel by som mu ešte povedať, že sa najprv musí naučiť milovať samého seba a až potom niekoho iného.

MD: Keď je žena tomboy (má chlapčenský vzhľad aj štýl obliekania, pozn. edit.) tak je spoločnosťou tolerovanejšia, ako keď je chalan femboy. Aký máš na to názor?

R: Na toto mám názor, že lesby bývajú niekedy viac akceptované ako gejovia, pretože sú často fetišované heterosexuálnymi mužmi. Lesbické porno je v rebríčku jedným z najpopulárnejších druhov porna na svete. Je to podľa mňa strašné a neakceptovateľné, pretože je to nerešpektujúce k tým dievčatám a je to od mužov nechutné. Taktiež heterosexuálni muži často bývajú homofóbni, pretože sa boja, že gejovia ich budú sexualizovať bez ich povolenia, rovnako ako oni sexualizujú ženy.

MD: Chcel by si čitateľom ešte niečo odkázať?

R: Chcem vám povedať, že sebaláska je jedna z najdôležitejších vecí. Taktiež by ste mali za každých okolností so sebou nosiť slzný sprej a dávať si na seba pozor. Musíte sa naučiť byť k sebe úprimní a rešpektovať seba a svoje telo. Presne ako to hovorí RuPaul: „If you can´t love yourself, how in the hell you gonna love somebody else?“