Inštitúcie, ktoré formujú nové generácie, by rozhodne mali byť otvorené diskusii o inakosti. Výskumy však ukazujú, že pravda je príliš často zďaleka iná.

Mnoho mladých ľudí z LGBT+ komunity sa potýka so šikanou už od základnej či strednej školy. V roku 2013 Agentúra EÚ pre základné ľudské práva vytvorila dotazník, do ktorého sa zapojilo viac ako 93-tisíc ľudí žijúcich v Európskej únii. Cieľom dotazníka bolo zozbierať údaje o diskriminácii a násilí, ktoré zažíva LGBT+ komunita v rôznych etapách života.

Pätina v školstve diskriminovaná

Výskumný tím, ktorý dotazník pripravoval, sa okrem iného zaujímal aj o skúsenosti ľudí z LGBT+ komunity v školskom prostredí. Práve tam sa totiž začínajú tvoriť prvé sociálne väzby medzi deťmi a dospievajúcimi. V správe sa píše, že školské prostredie je miesto, kde sa najviac mladých ľudí potýka práve s otázkou „coming outu“, prvými nepriaznivými reakciami a diskrimináciou.

Podľa výskumu malo 23% Slovákov na akademickej alebo školskej pôde skúsenosti s diskrimináciou. Až 58% Slovákov napísalo, že na škole skrývali či skrývajú svoju identitu alebo sexuálnu orientáciu. Snaha o jej zatajenie často pramení z poznámok či nevhodných žartov, ktoré mladí ľudia denne počúvajú v škole, od priateľov alebo v rodine. Veľká časť strachu však pramení aj zo spoločenského nátlaku.

Najčastejšie napádanými skupinami sa u nás zdajú byť transrodové osoby, geji a bisexuálni muži. Výskumný tím kládol v dotazníku otázky aj ohľadom zlepšenia spoločenskej situácie queer komunity. Veľa Slovákov, ktorí sú jej súčasťou, by uvítalo pozitívnejšiu formu vzdelávania o LGBT+ ľuďoch. Komunite na Slovensku záleží na tom, ako ju vníma spoločnosť a akou formou sa o nej ľudia vzdelávajú a informujú. Zároveň si však uvedomuje aj silnú politickú a sociálnu negativitu voči nej.

V čom robia školy chybu?

Časť výuky o LGBT+ ľuďoch závisí výlučne od rozhodnutia škôl či jednotlivých pedagógov. Mnoho ľudí pracujúcich v školstve však vykazuje známky stereotypného až negatívneho vnímania komunity. Niekoľko z nich sa vyjadrilo, že LGBT+ práva nepovažujú za tak veľký problém detí a mládeže, ktorý by sa mal v školách riešiť, ba dokonca zastávali názor, že to nepatrí do „normálneho“ života.

Výsledky Agentúry EU pre ľudské práva však jasne poukazujú na fakt, že množstvo mladých ľudí z našej komunity si prechádza stresovými situáciami len na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Musia tak skrývať kým sú, čo u nich veľakrát spôsobuje depresie či úzkosti. Mnoho LGBT+ ľudí by privítalo zmenu vo výuke, no vnímajú aj závažnú bariéru medzi nimi a politickým či sociálnym dianím v krajine.

Nástrahy nových spôsobov šikanovania

Homofóbne či transfóbne šikanovanie je, bohužiaľ, ďalší fenomén, s ktorým sa v školách stretávame. Od iných foriem šikanovania sa odlišuje práve jazykom, ktorý agresori používajú. Pri tejto forme zaznievajú slová ako napr. lesba, transka, gej v urážlivom a znevažujúcom kontexte.

Agresori šikanujú členov komunity najmä pomocou rôznych zosmiešňujúcich či dehonestujúcich obrázkov alebo žartov. Od plagátov s nápisom „Stop LGBT“ rozvešaných po triede alebo umiestnených na lavici daného študenta/študentky, cez verbálne napádanie určitej skupiny komunity (napr. „nehraj sa na dievča/chlapca, máš len psychickú poruchu“), až po vydieranie LGBT+ spolužiaka/spolužiačky tým, že o jeho/jej rodovej identite alebo sexuálnej orientácii povedia učiteľom, vedeniu školy alebo rodičom.

Etická výchova ako šanca na diskusiu

Každá škola by sa mala snažiť zabezpečiť to, aby bola bezpečným miestom pre všetkých svojich študentov rovnako. Jej vedenie a učitelia by pre zlepšenie aktuálnej situácie rozhodne mali zaviesť a aplikovať základné pravidlá na ochranu LGBT+ detí a mládeže.

Medzi ne spadá napr. určenie jednej či viacerých osôb z vedenia, ktoré by sa starali o obete homofóbneho/transfóbneho šikanovania a zároveň by ho aj riešili, či informovanie o existencii LGBT+ komunity formou prednášok učiteľov alebo aj samotných žiakov smerujúcich k postupnému vyvracaniu stereotypov s ňou spojených. Ak je na škole otvorene transrodová osoba, žiaci i učitelia by mali rešpektovať jej identitu a poskytnúť jej pocit bezpečia. Otvorená konverzácia o tejto téme by pokojne mohla byť súčasťou učiva etickej výchovy.

Je dôležité, aby žiaci či učitelia odsúdili nenávistný a urážlivý jazyk používaný voči komunite. Takmer všetkým je jasné, že stereotypy nevymiznú cez noc. No vyvinutie aktívnej iniciatívy je kľúčom k vysvetleniu, prečo sú pre ľudské životy škodlivé, a napokon aj k ich konečnému odstráneniu.

Zdroje:

Ilustračný obrázok: Autor – Anna Shvets, dostupný z pexels.com

Text: https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/16d98b84-212d-471f-ba57-54a2b228b3f3

https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/4_ops_soltysova_ingrid_-_homofobne_sikanovanie_na_strednej_skole_na_hodinach_etickej_vychovy.pdf

Napíš článok a pošleme ti darček!
Baví ťa písať a chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Zapoj sa – napíš článok a ak ho uverejníme, pošleme ti darček od nášho občianskeho združenia!
Viac informácií →