Mnohí ľudia tvrdia, že keďže je manželstvo párov rovnakého pohlavia už v mnohých krajinách sveta legálne, boj za práva LGBT+ komunity sa už skončil. Nevšímajú si však ďalších nekonečne veľa problémov, ktorým naša komunita čelí, a ani to, že cesta za tým, aby sme dosiahli rovnaké práva ako majú heterosexuálni cis ľudia, je ešte dlhá. Tu je krátke zhrnutie toho, čo ešte potrebujeme dosiahnuť.

1. Aby bolo manželstvo pre všetkých legálne naozaj všade

Áno, je pravdou, že vo väčšine vyspelých štátov je už manželstvo osôb rovnakého pohlavia viac menej bežnou vecou, no ani zďaleka to tak nie je všade. Už aj u nás na Slovensku vidíme, že väčšina občanov nedokáže na takéto niečo ani pomyslieť. Podľa výsledkov prieskumu agentúry Polis, ktoré boli zverejnené v júli 2014, až 78,4% ľudí na Slovensku hlasovalo proti manželstvu pre všetkých. Ako však dobre vieme, manželstvo uľahčuje mnoho vecí, ako sa ukázalo aj napríklad počas korona krízy. To, že sa dvaja ľudia nemôžu zosobášiť len preto, lebo sú to dve ženy alebo dvaja muži, je jedným z najhrubších prejavov homofóbie.

2. Aby vo svete neboli krajiny, kde sa kvôli svojej orientácii alebo transrodovosti môžeš dostať do väzenia

Ďalším z hrubých prejavov homofóbie je fakt, že v niektorých krajinách, hlavne na africkom a ázijskom kontinente, je homosexualita ešte stále nelegálna. V praxi to znamená to, že ak niekto nahlási, že vás pristihol pri homosexuálnom chovaní (teda, že vás videl napríklad držať sa za ruku s človekom rovnakého pohlavia), hrozí vám väzenie alebo napríklad v Spojených arabských emirátoch, Mauritánii, Afganistane či Iráne dokonca až trest smrti. Do väzenia sa kvôli svojej orientácii môžete dostať v Ugande, Tanzánii či Sýrii. Pre transrodových ľudí je situácia v mnohých krajinách ešte horšia.

3. Aby nikde nebola legálna konverzná terapia pre queer ľudí

V mnohých krajinách po celom svete je stále možné nútiť queer ľudí, aby sa zúčastnili tzv. konverznej terapie. Tu sa „lekári“ rôznymi metódami snažia zmeniť sexuálnu orientáciu alebo pohlavie mladých ľudí. Tí si však z tejto terapie odnášajú akurát psychické problémy, traumy a strach zo svojej sexuality. Nie sú ojedinelé prípady, keď ľudia, ktorí konverznou terapiou prešli, úplne potlačili svoju sexualitu a žili v celibáte, lebo už len predstava, že by mali byť sexuálne aktívni, im naháňala strach. Táto terapia je stále legálna vo väčšine sveta – zakázaná je iba v niekoľkých štátoch USA, Brazílii, v časti Kanady, Nemecku, Uruguaji, v častiach Španielska, Fiji, Taiwane, Malte a Ekvádore.

4. Aby sa zmenšilo množstvo psychických porúch v LGBT+ komunite

Pri ľuďoch, ktorí nie sú cis a hetero, je zvýšená pravdepodobnosť, že budú trpieť psychickými poruchami alebo dokonca až premýšľať nad ukončením vlastného života, a koniec koncov, ani sa tomu nečudujem. Od úplného malička počúvajú, že byť iný je zlé, prechádzajú si stavmi, keď popierajú sami seba, a keď sa cez to dostanú, vo veľa prípadoch stále musia tajiť kým sú. Na ulici počúvajú rôzne vyhrážky alebo sa dokonca stávajú obeťami násilných útokov, len pre to, že držali svojho partnera za ruku. A ako už bolo spomenuté, na mnohých miestach je celá ich existencia vnímaná ako hriech a zločin. Nikoho teda nemôže prekvapovať, že sa toto všetko odrazí na ich psychickom zdraví. Preto treba čo najviac potlačiť všetky prejavy homofóbie – doslova sa tým zachránia životy.

5. Aby rodičia svoje queer deti nevyhadzovali z domovov

Zdroj: today.com

Asi každý z nás sa stretol s tým, že mladých ľudí chceli rodičia vyhodiť z ich domovu len kvôli ich sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, často krát ich dokonca aj naozaj vyhodili. Či už išlo o vás samotných, vášho kamaráta alebo partnera či partnerku. Toto je jednou z vecí, ktorú treba začať naozaj riešiť – títo ľudia neraz bývajú neplnoletí, a keď stratia svoju rodinu, nemajú sa veľmi na koho obrátiť. Na Slovensku od roku 2018 funguje inPoradňa Iniciatívy Inakosť, no podľa môjho názoru ani to nie je dostatočné, aj keď je to určite stále potrebné. Hlavným krokom k zlepšeniu situácie by malo byť zabránenie tomu, aby rodičia mohli vyhodiť svoje neplnoleté dieťa z domu.

6. Aby si politici nestavali svoje kampane na homofóbii

Ako ste si už isto mnohí domysleli, teraz narážam aj na známy billboard politickej strany ĽSNS s nápisom STOP LGBT. Výraznejšie prípady však vidíme v susednom Poľsku, kde prezident Andrzej Duda vo svojej kampani nemal v podstate okrem homofóbie nič iné. Asi netreba vysvetľovať, prečo toto naša komunita vníma ako niečo nesprávne. Politici by si mali nájsť niečo iné, na čom stavať svoje kampane, nie len popieranie ľudských práv istej skupiny ľudí.

7. Aby sme mali poriadnu reprezentáciu v médiách

Reprezentácia komunity v médiách je viac ako úbohá. Je neskutočne veľa filmov a seriálov, kde sa neobjaví ani jedna queer postava, a ak sa aj nejaká nájde, vo väčšine prípadov zomrie po pár minútach na obrazovke. Áno, existuje mnoho filmov, kde je dokonca hlavná postava homosexuál alebo trans človek, no v takýchto prípadoch sa väčšinou celý dej točí okolo jednej z dvoch vecí – homofóbia alebo coming out. Stáva sa, že tvorcovia len naznačia, že vo filme/knihe/seriáli bude queer postava, no nakoniec z toho nič nie je – queerbaiting. Spoločnosť by však potrebovala viac médií, kde sú postavy z LGBT+ komunity len tak, akoby náhodou. Prosíme si bežného superhrdinu, ktorý má priateľa, alebo romantickú komédiu s dvoma dievčatami, na žánri nezáleží. Hlavným je, aby sme mali reprezentáciu, ktorá nás ukazuje takých, akí sme. Úplne obyčajných ľudí.

8. Aby deti nebrali slová gej a lesba ako najväčšiu možnú urážku

Každý z nás to zažil – prvý stupeň základnej školy a ten jeden chlapec, ktorý nemá rád futbal a hokej – „On je určite gej!“ vykrikujú ostatní, častokrát ani nevediac, čo to slovo znamená. Všetkým je len jasné, že je to niečo zlé, lebo ich to tak okolie naučilo. Toto vedie k internalizovanej homofóbii, a to už je problém sám o sebe.

9. Aby sa od všetkých prestalo očakávať, že sú cis a hetero

Kompulzívna heterosexualita je ďalší dôležitý pojem. Je to predpoklad, že všetci ľudia, ktorí o sebe nepovedali, že sú queer, sú „straight“. Vychádza to z toho, že všetky ostatné sexuality a rodové identity sú niečo zvláštne alebo zvrátené a heterosexualita a cisrodovosť sú jediné „normálne“. Nemyslím si, že treba nejako veľmi približovať, že prečo je toto nesprávne. Pre ľudí je oveľa ťažšie spraviť coming out, keď vedia, že tým „sklamú očakávania“ všetkých naokolo.

10. Aby sme sa mohli na verejnosti pokojne držať za ruky – bez ohľadu na pohlavie

Zdroj: Autor – Stanley Dai; dostupný z unsplash.com

Vyššie som už spomínala, že páry rovnakého pohlavia sa často stretávajú s rôznymi vyhrážkami alebo dokonca až fyzickými útokmi, len pre to, lebo sú spolu na verejnosti. Toto je jedným z najočividnejších prejavov homofóbie – aj tí najzarytejší konzervatívci si priznávajú, že to asi nie je celkom správne. Keď už ľudia nedokážu prijať to, že by dve ženy mali byť manželky alebo že by trans človek mohol mať svoje vlastné biologické dieťa, čo časom prijať musia tiež, mali by si aspoň uvedomiť to, že nikto si nezaslúži byť fyzicky napadnutý len kvôli tomu, kým je.

Zdroje ilustračného obrázka: Autor – Karl Bewick; dostupný z unsplash.com