Adeline Virginia Stephen, známa pod menom Virginia Woolf, sa preslávila svojimi románmi K majáku či Pani Dallowayová. Virginia je považovaná za jednu z najvýznamnejších modernistiek dvadsiateho storočia. Charakteristickým je pre ňu nelineárne rozprávanie príbehov, čo do veľkej miery ovplyvnilo celý žáner.

„Dospievanie znamená stratiť niektoré ilúzie, aby sme mohli získať iné.“  

Virginia Woolf

Virginia Woolf sa narodila do ideálnej viktoriánskej rodiny. Jej otec, Leslie Stephen, bol popredným editorom Dictionary of National Biography a jej matka, Julia Jackson, bola vzornou viktoriánskou ženou – stelesnením sebaobetovania sa a krásy. Virginiine detstvo bolo poznačené súťaživosťou medzi súrodencami a rivalitou medzi jej literárnym umením a maľbami jej staršej sestry Vanessy.

Jej detstvo skončilo náhlou smrťou jej matky v roku 1895. Po tejto udalosti sa o ňu a jej súrodencov starala nevlastná sestra Stella Duckworth, ktorá však taktiež zomrela len dva roky neskôr. Tu sa začínajú objavovať Virginiine psychické problémy – do svojho denníka si zapisovala, že už viac nedokáže písať a nevie, ako má pokračovať ďalej. Po smrti svojho otca v roku 1904 sa tieto problémy prejavili naplno a nasledovala séria psychických zrútení.

Virginia so svojím otcom Lesliem Stephenom
Zdroj: wikimedia.org

„Koľkokrát ľudia použili pero alebo štetec len pre to, lebo nedokázali stlačiť spúšť?

Virginia Woolf

Virginia Woolf je autorkou takmer desiatich románov z prostredia dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Najviac ju preslávili jej romány K majáku (1927) a Pani Dallowayová (1925) či feministická esej Vlastná izba (1929). Bola jedným z prvých autorov využívajúcich literárnu techniku „prúd vedomia“.

Táto technika navodzuje dojem mysle pri práci a často bez konvenčných prechodov skáče z jedného uhla pohľadu do druhého. Prúd vedomia nám bližšie ukazuje, ako funguje autorova myseľ a predstavuje nám jeho vnútorné dialógy a autentické myšlienky.

 „Vďaka láske je človek osamelý.“

Virginia Woolf

Ďalším z významných diel Virginie Woolfovej je román Orlando (1928). Hlavný hrdina sa uprostred deja stane hlavnou hrdinkou, ktorá miluje ženy aj mužov rovnako. Najväčšou inšpiráciu pre napísanie tohto románu bola Vita Sackville-West, Woolfovej dlhoročná priateľka.

Virginia a Vita však boli priateľkami len pred očami verejnosti. V skutočnosti bol ich vzťah oveľa náruživejší. Bez tohto vzťahu by sme sa pravdepodobne Orlanda nikdy nedočkali – sama Virginia vo svojom denníku porovnáva svoju milenku a hlavného hrdinu svojho románu.

„Je možné, že svet sám o sebe nemá zmysel.“  

Virginia Woolf

Po celoživotnom boji so svojím psychickým zdravím sa Virginia 28. marca roku 1941 nadobro vzdáva. Naplnila si vrecká svojho oblečenia kameňmi a inými ťažkými predmetmi a skočila do rieky Ouse za svojím domom v Sussexe. Zanechala za sebou list svojmu manželovi Leonardovi, v ktorom hovorí, že už nedokáže pokračovať ďalej, a robí vec, ktorú považuje za najlepšiu pre všetkých.

Virginia Woolf bola feministickou ikonou a zmenila pohľad na pohlavie ako také. Napísala aj veľa esejí o politike či histórii, ktoré boli po jej smrti vydané jej manželom. Zanechala za sebou významné diela, ktoré svojimi náhľadmi na historické, politické a umelecké problémy do veľkej miery ovplyvnili smerovanie modernej literatúry.

Zdroje:

Ilustračný obrázok: wikimedia.org

Text: britannica.com, wikipedia.com, newyorker.com, time.com, neh.gov, greelane.com, brainpickings.org