Sú tu medzi nami. Stretávame ich na uliciach, v obchodoch, v prírode, v práci, u lekára a niektorí z nás možno aj v priateľských alebo rodinných kruhoch. Chodia okolo nás, rozprávame sa s nimi, ale predsa ich nevidíme. Dňa 31. marca sme si pripomenuli Deň viditeľnosti transrodových ľudí (Transgender Day of Visibility).

Transrodoví ľudia, alebo trans ľudia, sú osoby, ktoré sa nestotožňujú s pohlavím/rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení. Táto skúsenosť je u každého človeka jedinečná. Môže si toho byť vedomý už od raného detstva alebo svoje pocity takýmto spôsobom vyhodnotí až neskôr, v puberte či v dospelosti. Keďže informácie o transrodových ľuďoch nie sú bežne súčasťou povedomia verejnosti, nie sú dostupné na školách ani v iných inštitúciách, mnoho ľudí nerozumie tomu, čo prežívajú.

transfuzia.org

Kto sú a prečo o nich nevieme?

Ako naznačuje citát organizácie TransFúzia, široká verejnosť nemá dostatok informácií o transrodových ľuďoch. Napriek tomu, že v dnešnej dobe máme omnoho ľahší a rýchlejší prístup k informáciám, niektoré nám predsa len unikajú. A zároveň, informácie, ktoré máme, sme primárne získali z televíznych obrazoviek.

Netflixový dokument Disclosure (2020) sa venuje histórii zobrazenia transrodových ľudí vo filme/seriáloch
Zdroj: disclosurethemovie.com

Mnoho filmov zobrazuje transrodové osoby v nepriaznivom svetle. Niektoré veľmi populárne filmy a seriály obsahujú scény, ktoré si z transrodových osôb robia srandu. Tieto filmy a seriály nám do podvedomia vnucujú predsudky, že ľudia, ktorí sa narodili v opačnom pohlaví ako v tom, s ktorým sa identifikujú, nám majú byť na smiech alebo odporní, a ak nie to, tak aspoň nám majú pripadať čudne.

Vzhľadom na to, že verejnosti chýbajú korektné vedomosti o transrodovosti, osoby, ktorých sa to týka, prežívajú obrovský strach zdôveriť sa so svojou transrodovosťou nie len okoliu, ale ju aj sami prijať. Keď vyrastáme s tým, že takéto niečo nám má byť na posmech, tak prirodzene dúfame, že my nebudeme patriť do tejto skupiny ľudí, ktorá bude neskôr na posmech alebo diskriminovaná v spoločnosti.

Lepšie neskoro ako nikdy

Niekomu je už od detstva jasné, že sa nestotožňuje s pohlavím, ktoré mu bolo pripísané pri narodení. No napriek tomu, kvôli strachu z neprijatia okolím, ku coming outu nemusí vôbec prísť. Takto bude osoba trpieť celý život a žiť nejakú pridelenú rolu ako herec vo filme.

Zdroj: Sharon McCutcheon; dostupný na unsplash.com

Ten šťastnejší prípad je ten, že ku coming outu príde v dospelosti, kedy sa už osoba necíti byť ohrozená. Hoci nedochádza k priamemu ohrozeniu existencie, mnohokrát nastávajú odmietnutia, posmešky, diskriminácia, či už doma, na pracovisku alebo v okruhu priateľov.

Coming out vo veku nižšom ako 18 rokov je nesmierne ťažký, keďže osoba je pravdepodobne závislá od rodičovskej podpory. Ak nemá súcitných a podporujúcich rodičov, tak sa psychickému utrpeniu nedá vyhnúť.

Čo nás spája je, že sme ľudia

Príbeh každého z nás, či už sme cisrodoví alebo transrodoví, je iný, ale to čo nás spája je, že sme ľudia. Ako ľudia buďme empatickí voči našim kolegom, kamarátom, rodičom, súrodencom, ktorí sa nám zdôveria, že sú transorodoví. Pýtajme sa ich, ako ich máme oslovovať a čo môžeme pre nich urobiť, aby sme im sociálnu tranzíciu uľahčili.

Zdroj: Sharon McCutcheon; dostupný na unsplash.com

Oslovovanie preferovaným menom by malo byť úplnou samozrejmosťou vzhľadom na to, že aj cisrodoví ľudia majú preferované oslovenie. Ak si Alexander praje byť oslovovaný Alex, veľmi radi ho tak oslovujeme. Nebudeme mu hovoriť, aby si išiel meno najprv úradne zmeniť a až potom ho tak budeme oslovovať. Urobme to isté aj pre transrodových ľudí. Neoberajme ich o túto základnú láskavosť, ktorú robíme bežne pre iných. To isté platí pre preferovaný rod. Cisrodoví ľudia sú tiež oslovovaní preferovaným rodom, s tým rozdielom, že u nich sa preferovaný rod stotožňuje s rodom, ktorý majú od narodenia.

Nesnažme sa byť odborníkmi na transrodovosť alebo tranzíciu samotnú. Nechajme to na lekárov, profesionálov, ktorí sa týmto zaoberajú. Nemyslime si, že my vieme lepšie, či je naše dieťa, súrodenec alebo niekto z nášho okolia naozaj trans, alebo je to iba fáza, z ktorej vyrastie. Nezaoberajme sa tým, či si to náš kolega s tou tranzíciou nerozmyslí. Dajme týmto ľuďom rovnaký rešpekt, aký očakávame, že sa dostane nám v akejkoľvek situácii. Nikto nie je viac, či menej. Všetci sme ľudia a zaslúžime si rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na našu rodovú identitu.

Prekvapko! Máte chlapčeka!

„Píšeš, že sa na to máme vyspať, ale mám taký pocit, že prvý dojem je prvý dojem. Neviem prečo, ale to celé mi to pripadá také veselé, mám pocit, akoby to bola dobrá správa (bez úvodzoviek). Ja si tu sedím a usmievam sa, začínam byť dojatý sám zo seba. Nepociťujem nič negatívne a ak náhodou budem zle spať, čo sa mi stáva dosť často, tak to nebude kvôli tomuto. Ak to tak cítiš, chápem, že chceš využiť šancu byť šťastnejším. Prajem Ti, aby sa Ti podarilo byť šťastnejším. Oslovovať Ťa v mužskom rode tiež nie je problém.“

rodič transrodovej osoby
Zdroj: Bennett Taylor Wright

Tieto a mnohé ďalšie slová odzneli po coming oute transrodového muža. Sú to slová jeho otca. Zo strachu, že bude odmietnutý a príde o vzťah s rodinou, ich poprosil, aby reagovali až potom, čo sa na to vyspia. Chcel im dať šancu, aby nereagovali až tak veľmi negatívne, ako to čakal. Lenže oni sa nepotrebovali na to vyspať. Očakávané odmietnutie neprišlo. Prišla láska, pochopenie, rešpekt a podpora s jemnou prímesou humoru. Mysleli si, že majú syna a dcéru. Dnes vedia, že majú dvoch synov. Milujú ich rovnako.

Nie každý transrodový človek má pozitívnu skúsenosť s coming outom v rodine. Mnohí prežívajú nerešpektovanie preferovaného mena a preferovaného rodu. Pre niekoho coming out znamená vyhodenie z domu a ukončenie rodinných vzťahov. Som nesmierne rád, že ja som bol rodinou prijatý. Veľmi si ich vážim a môžem úprimne povedať, že môj coming out nás zblížil. Áno, ten transrodový chlapec, ktorého spomínam vyššie, to som ja. A tie slová patria môjmu otcovi. Je to iba útržok jeho reakcie, ale vystihuje jeho prijatie mňa ako jeho syna.

Magické číslo 44

Nedávno sme boli svedkami toho, že 44 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podporilo návrh novely ústavy, ktorá okrem iného zakazovala právnu zmenu pohlavia. Treba si uvedomiť, že ak zakážeme právnu tranzíciu, transrodoví ľudia tu budú stále, ale čo bude s ich životmi? Hoci menovaný návrh novely ústavy z dielne ĽSNS neprešiel, medzi transrodovými osobami vyvolal stres a znepokojenie. Psychický stav mnohých dotknutých osôb sa rapídne zhoršil.

Niektorí už teraz vedia, že chcú opustiť krajinu, lebo sa tu necítia videní a akceptovaní, práve naopak, sú označovaní za deviantov. Nie každý má však možnosť odísť a predstava, že budú uväznení v krajine, kde nebudú môcť legálne prejsť tranzíciou, ich dostáva do panických stavov.

Zdroj: wallpaperaccess.com/trans-pride

Situácia s tranzíciou je na Slovensku ťažká, ale nie nemožná, a to je tá nadej, ktorú by transrodovej komunite nemal nikto brať. Transrodoví ľudia tu boli, sú a budú. Dovoľme im, aby boli videní, akceptovaní, vypočutí, pochopení a podporení.

Zdroj titulného obrázku: pexels.com

Napíš článok a pošleme ti darček!
Baví ťa písať a chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Zapoj sa – napíš článok a ak ho uverejníme, pošleme ti darček od nášho občianskeho združenia!
Viac informácií →