Heteronormativita alebo prečo pociťujeme internalizovanú homo-/transfóbiu

Tak a je tu zas – „Pride Month“, najteplejší mesiac v roku. Čas, kedy my, LGBT+ komunita, máme priestor zažiariť a pripomenúť svetu, že aj my sme tu, sme hrdí na to, kým sme, a nebojíme sa otvorene hovoriť o svojej identite a o svojich problémoch. Rada by som vám predstavila koncept heteronormativity, ktorá vo svetestále prevláda a zapríčiňuje to, že sa za svoju odlišnosť častohanbíme alebo sme za ňu odsudzovaní.

Čo je vlastne heteronormativita?

Heteronormativita. Pojem pomerne často používaný v kruhoch LGBT+ komunity, nie práve v najlepšom svetle. Označuje totiž presvedčenie o tom, že heterosexualita je základnou, preferovanou a očakávanou sexuálnou orientáciou. Taktiež označuje heterosexuálne manželstvá a (sexuálne) vzťahy za ten najlepší možný životný štýl. Je to koncept podporujúci teóriu o binárnosti rodu, nemožnosti jeho zmeny a je hlboko prepojený s rodovými rolami, ktoré od nás spoločnosť očakáva.

Hneď na prvý pohľad je zrejmé, že tento koncept je obrovským problémom pre queer ľudí nie len na Slovensku, ale v celosvetovej mierke. Tento konzervatívny pohľad na svet spôsobuje práve to, že mnoho z nás „dúhových“ sa pri počiatočnom objavení svojej identity nemá rado, dokonca sa dá povedať, že sa až nenávidí. V ďalšej časti si ukážeme, prečo je to tak a koľkých oblastí života človeka sa tento koncept týka.

Ako nám všetkým tento koncept škodí?

Porušovanie ľudských práv

Každý z nás má právo na sebaurčenie a toto právo zahŕňa aj sexuálnu/romantickú orientáciu či výber rodu, a teda aj zámen, ktorými si človek želá byť oslovovaný. Práve heteronormativita, ktorá ešte stále hýbe svetom, nám toto právo odoberá.

Heteronormativita považuje akúkoľvek inú sexuálnu orientáciu za neprirodzenú, za niečo „nečisté“, „menejcenné“ a v tom lepšom prípade len za akúsi „fázu“. Oba tieto naratívy sú základom homofóbie. Práve takéto zmýšľanie viedlo k diskriminácií queer osôb, ich odstraňovaniu z celosvetovej histórie a napríklad aj k vyvražďovaniu spojenému s holokaustom.

Ďalším problémom je predpoklad, že pohlavie pripísané človeku pri narodení podľa jeho genitálií sa rovná jeho rodovej identite. Tento predpoklad zároveň odmieta a ignoruje akúkoľvek rodovú identitu, ktorá nespadá pod strechu binárnosti rodu. Vymazáva tak celý rad unikátnych nebinárnych identít. Tiež očakáva zaradenie človeka k jednému z dvoch binárnych rodov, a teda prispôsobenie jeho správania týmto dvom rodom.

Začiatok všetkých problémov

Pretláčanie týchto stereotypov a myšlienok môže viesť k tomu, že ľudia identifikujúci sa inak ako heterosexuálni a/alebo cisrodoví sa často cítia znechutení svojou identitou, nepochopení a nenávidení. Tieto myšlienky neraz môžu viesť k nenávisti samého seba, sebapoškodzovaniu a v krajnom prípade až k samovražde.

Vďaka výchove a normám dnešného sveta sme si privykli uprednostňovať škatuľkovanie sveta a nie našu skutočnú pravdu. A preto, že sme naučení sa od malička nenávidieť za to, kým v skutočnosti sme, je v našej komunite také vysoké percento depresií, úzkostí a už spomínaného sebapoškodzovania a samovrážd. Nie je to síce len heteronormativita, ktorá toto všetko zapríčiňuje, no určite má vysoký podiel na týchto smutných štatistikách.

Rodové roly a.k.a. „gender roles“

Rodové roly sú ďalším dôsledkom širokospektrálne normalizovaného životného štýlu. Vyjadrujú určité správanie, návyky a črty osobnosti charakteristické pre jeden z binárnych rodov. Sú založené práve na binárnosti rodu a odsudzujú kohokoľvek, kto sa nedokáže či nechce stotožniť so žiadnou z nich.

Tento kolobeh začína ešte pred narodením človeka – v dnešnej dobe sú skvelým príkladom tzv. gender reveal parties. Na nich budúci rodičia odhalia biologické pohlavie svojho nenarodeného dieťaťa najčastejšie pomocou farieb – modrej pre chlapca a ružovej pre dievča. Po narodení dieťaťa tieto stereotypy pribúdajú. Nie sú to len farby a oblečenie, ale napríklad aj hračky (bábiky pre dievčatá, autíčka pre chlapcov) či aktivity a záľuby (pre chlapcov je viac typický šport, pre dievčatá zase napríklad výtvarná). Výrazne sa tieto stereotypy odrážajú aj na výchove; všetci dôverne poznáme frázu „takto sa predsa dámy nesprávajú“ či „chlapci budú vždy chlapcami“ (z angl. „boys will be boys“).

Rodové roly človeka sprevádzajú až do konca života. Či už je to marketing (napr. rozdelenie hygienických potrieb na mužské a ženské), očakávaný životný štýl (muž je živiteľom rodiny a má primárne pracovať, žena je zas doma a stará sa o chod domácnosti a deti) alebo osobnostné charakteristiky (muž má byť rozhodnejší, odvážnejší, ochranársky; žena pokorná, poddajná a jemná).

Tieto očakávania často prechádzajú až do stereotypov, ktoré sú toxické a môžu dokonca spôsobovať aj ďalšie prehlbovanie rozdielov. Často počuť frázu „chlapi neplačú“, lebo sú to ženy, ktoré sú považované za citlivé, a teda môžu tieto city prejaviť. Naozaj sme sa dostali do bodu, kedy vyjadrenie pocitov, jedna z najzákladnejších ľudských vlastností, je „povolená“ len ženám? A aj tie sú za to často súdené; príliš málo emotívna – chladnokrvná, prílišne emotívna – obyčajná hysterka. A muž, ktorý prejaví emócie, je preto často považovaný za zženštilého, neporiadneho chlapa.

Kvôli tomuto naučenému správaniu a očakávaniam dochádza k diskriminácii zo strany spoločnosti. Odsudzuje totiž každého, kto sa nedokáže stotožniť s tým, čím sa riadi už tak dlho. Ktokoľvek odlišne zmýšľajúci je automaticky považovaný za takmer šialeného či zvráteného. A to len kvôli tomu, že niekto nie je schopný napasovať sa do škatuľky, ktorej očakávania sú v dnešnej dobe takmer nesplniteľné.

Monogamia a rodina ako jediný správny životný štýl

Poznáte to – prídete na nejaké stretnutie s priateľmi či rodinnú oslavu a prvé čo počujete sú otázky: „A frajera/ku už máš?“, „Kedy bude svadba?“, „Kedy budú deti/vnúčence?“ Vitajte vo svete amatonormativity a monogamie.

Amatonormativita, úzko prepojená s heteronormativitou, predpokladá, že každý jedinec chce mať výhradne jedného partnera, spravidla opačného pohlavia, s ktorým chce uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu. Spolieha sa tiež na to, že nukleárna rodina bude pozostávať z cisrodového heterosexuálneho muža a cisrodovej heterosexuálnej ženy a ich kľúčovým cieľom je mať deti.

Tento predpoklad nielenže ráta s monogamiou ako jedinou prirodzenou realitou vzťahu, ale aj so skutočnosťou, že jediným cieľom v ľudskom živote je mať a chcieť rodinu. Oba tieto predpoklady vedú k tomu, že homosexuálne manželstvá či polyamorické vzťahy sú v dnešnej spoločnosti ešte stále vnímané ako niečo zvrátené.

K nerešpektovaniu vzťahov s viacerými partnermi dochádza nie len pri LGBT+ komunite, no je to jeden z kľúčových predsudkov voči moslimom a islamu ako takému. Odsudzovanie nemonogamných vzťahov je teda prepojené aj s rasizmom či národnostnými/náboženskými predsudkami.

Ďalším problémom, ktorý s týmto predpokladom prichádza, je absolútna ignorácia a neakceptovanie kohokoľvek na asexuálnom či aromantickom spektre. Tento problém neexistuje len mimo LGBT+ komunity, veľmi často sa asexuáli a aromantici stretávajú s nepochopením aj vo svojich vlastných kruhoch. Narážky typu „Ako si môžeš byť istý/á, keď si to ešte nevyskúšal?“ alebo „Určite si len nenašiel/la tú správnu osobu“ sa tak zdvojnásobujú. Preto vznikajú stereotypy, že títo ľudia sú „pokazení“ a „nie sú v poriadku“.

Je všade naokolo!

Keď sme si vysvetlili, čo heteronormativita znamená a ako môže vplývať na život jedinca, pozrieme sa na konkrétne príklady, kde ju môžeme nájsť. Najjednoduchšou a najstručnejšou odpoveďou by mohlo byť slovíčko „všade“. Točí sa okolo nej prakticky celý svet. Je v kultúre a médiách, ktoré konzumujeme, je v produktoch, ktoré kupujeme, je v ľuďoch, ktorí nás obklopujú. Stala sa pre nás takou bežnou vecou, že mnohí ju vôbec nevnímame.

Médiá a kultúra

Vezmime si také reklamy. V každej jednej z nich sa nachádza jedna alebo aj viac typických ženských či mužských osôb. Často vidíme aj celé rodiny či skupiny priateľov. Všetci perfektne spadajú pod striešku mužskosti a ženskosti. V našich končinách sú dokonca všetci bielej farby pleti, teda ak nejde o niektoré zahraničné reklamy, ktoré sú preložené do slovenčiny.

Čo sa stane, keď sa napr. Absolut Vodka rozhodne dať do svojej reklamy vizuály podporujúce „progresívny a slniečkársky spôsob života homosexuálov“? Strhne sa vlna nenávisti, ktorá pramení z konzervatívneho pozerania sa na svet založeného práve na heteronormativite. A to len preto, že podporuje „tie zvrátené liberálne myšlienky slobody pre každého“.

Ďalšia otázka, ktorá sa v súvislosti s médiami a kultúrou naskytá, sa týka filmovej/seriálovej produkcie, hudby a kníh. Prečo je také zložité nájsť trefnú reprezentáciu LGBT+ komunity? Heterosexuálne páry sú skoro v každom filme, v každom seriáli, v každom videoklipe, v každej knihe. LGBT+ postavy (zväčša gejovia alebo lesby, ktoré sú vyobrazované podľa zažitých stereotypov) sú v tom lepšom prípade vedľajšími postavami.

Marketing

Oblečenie

Úplne bežná záležitosť – vojdete do obchodu s oblečením a všimnite si rozdelenie produktov. Zas a znova – mužský a ženský svet. V mužskom nájdeme typicky mužské veci – nohavice, košele, kravaty a pod., v ženskom typicky ženské – sukne, šatu, blúzky atď. Toto rozdelenie je nezmyselné hneď z niekoľkých dôvodov. Prvý je ten, že už rozdelenie sukní a nohavíc tak ako ho poznáme dnes nedáva podľa našej biologickej stavby tela zmysel. Predsa len muži by sa cítili pohodlnejšie v sukni a ženy v nohaviciach, ak berieme ohľad na genitálie.

Ďalšia je farebná a ozdobná škála – u mužov podstatne menšia ako u žien, čo je znova len obmedzujúce. Toto rozdelenie nedáva zmysel ani historicky. Keď sa pozrieme na časovú os z hľadiska módy, väčšinu histórie to boli práve muži, ktorí sa prikláňali k ozdobnosti, farebnosti a celkovej rozmanitosti v móde. Ženské oblečenie bolo zas naopak vždy viac skromné. Trendy sa začali obracať približne na konci 18. storočia a postupne sa formovali do podoby, v ktorej ich poznáme dnes.

Celkovo sa téma oblečenia dá zmiesť zo stola jednoduchým argumentom – oblečenie je len formovaná látka, ktorá slúži na zahalenie tela. Nech je akejkoľvek farby, akéhokoľvek strihu či veľkosti, stále má len jednu jedinú úlohu – zahaliť naše telo a poprípade aj udržiavať telesnú teplotu na takej úrovni, aby sme nezomreli. Čo teda ozdoby a doplnky? Tie sú jednoducho len doplňujúcou možnosťou, ako už sám názov napovedá. Preto je nezmyselné súdiť kohokoľvek za to, čo sa rozhodne mať na sebe.

Kozmetika a hygiena

Ďalšou časťou problému heteronormativity a marketingu je kozmetika a hygiena. Podobne ako pri oblečení, aj v drogériách a obchodoch s kozmetikou často nájdeme produkty rozdelené na mužské a ženské. A znova – úplne nezmyselne. Je síce pravda, že mužské a ženské telo produkujú rôzne hladiny hormónov, ktoré vplývajú na typ našej pokožky či vlasov, no znamená to len toľko, že niekto má mastnejšiu a niekto suchšiu pokožku.

Ďalším nezmyslom, a tak trochu diskrimináciou, je výber produktov, ktorý je cielený na ženy a na mužov. V bežných drogériách nájdeme o dosť menej produktov vyslovene pre mužov ako pre ženy. Navyše tieto produkty majú často menej kvalitné, viac iritujúce a vysušujúce ingrediencie, čo môže viesť k ešte väčšiemu podráždeniu a poškodeniu pokožky. Navyše, správnu hygienu a starostlivosť o telo potrebujeme všetci bez ohľadu na pohlavie či rod.

Posledným problémom, ktorý rozoberiem, je mejkap. Všetci sme si zvykli na stereotyp, že „žena je okrasné pohlavie“. Preto sa tak väčšina spoločnosti aj správa a odsudzuje kohokoľvek, kto sa ním neriadi. Ako som spomínala v predchádzajúcej časti o oblečení, ktoré je len formovanou látkou na našom tele, tak tú istú logiku by sme mali aplikovať aj na mejkap. Vo svojej podstate je len farbou, ktorú si niekto nanáša na tvár, aby okrášlil či ozvláštnil svoj vzhľad. Podobne ako doplnky, aj mejkap slúži len na doladenie celkového vzhľadu. Je preto nezmyselné odsudzovať či diskriminovať niekoho, kto sa oň zaujíma či ho nosí; platí to rovnako u žien ako aj u mužov.

Ako sa teda heteronormativite vyhnúť?

Pred tým, ako sa budeme pokúšať zmeniť svet naokolo, mali by sme sa my sami zamyslieť nad sebou, svojimi činmi a pohľadom na svet. Čo môžeme spraviť pre to, aby sme tieto ideály nenútili niekomu, kto sa nimi riadiť nechce?

Prvým krokom by, samozrejme, malo byť dohľadanie si dostupných a pravdivých informácií. Tým, že dovzdeláme seba, môžeme pomôcť ostatným okolo nás. Vieme tak vyjadriť podporu tým z nás, ktorí ju potrebujú najviac. Zároveň otvorenou komunikáciou o problémoch ako je tento môžeme vytvoriť bezpečné prostredie pre ľudí okolo nás, ktorí sú súčasťou LGBT+ komunity či jednoducho neveria v tieto predostierané stereotypy.

Netreba však zabúdať na to, že heteronormativita je prítomná aj na malých, takmer neviditeľných veciach a frázach. Keď sa budeme chcieť niekoho spýtať na veci z jeho intímnej a vzťahovej sféry, otázku: „Našiel/la/li si/ste si nejakého frajera/nejakú frajerku?“ by sme jednoducho mohli nahradiť otázkou: „Ako so vzťahmi? Máš/te už niekoho?“

Veľmi dobrým krokom vpred je uvedomenie si, že rod nie vždy zodpovedá vonkajšiemu výzoru človeka. Preto by sme mohli skúsiť nehádať niekoho rod či sexuálnu orientáciu len na základe jeho vzhľadu. Je dobré tiež viesť o téme rodu otvorenú konverzáciu s ľuďmi v našom okolí, bez predsudkov či zaujatia.

Heteronormativita je jeden z tých problémov, ktoré sa týkajú nás všetkých. Nikdy nebolo zlé byť heterosexuálom, nikdy za to nikto nebol odsudzovaný. Zlé je na tom to, že väčšina heterosexuálnej spoločnosti očakáva prispôsobenie sa týmto naratívom, ktoré stále hýbu svetom a vo veľa prípadoch len prehlbujú (mnohokrát neexistujúce) rozdiely medzi ľuďmi. Pokúsme sa teda počúvať ľudí, ktorí nie sú heterosexuálni, ktorí chcú žiť podľa seba a nie podľa takmer nesplniteľných štandardov. Vyjadrime im lásku a podporu. Každý z nás si zaslúži žiť podľa svojej pravdy a najmä podľa seba.

Zdroje:

Titulný obrázok: pinknews.co.uk

Text: en.wikipedia.org, verywellhealth.com, health.com, thoughtco.com, youtubový kanál Karolina Żebrowska

Dúhový nanuk - pripínací odznak, kovový, LGBT+

3,90 €

Veľká straight ally vlajka - spojenec

9,90 €

Dúhová farbička na tvár

4,90 €