Andrej Stančík je 26 ročný vládny politik. V konzervatívnom hnutí OĽaNO presadzuje spolu s niektorými kolegami liberálne hodnoty. Je hrdým majiteľom čivavy a aktívnym politikom, ktorý sa snaží pomôcť ľudom z LGBT+ komunity.

Poď na Dúhy! Zaregistruj sa na najväčšiu LGBT+ sociálnu sieť na Slovensku!
Viac informácií →

Zdroj: Facebook/andrejstancik

Liberáli a médiá

Konzervatívne strany majú na Slovensku dlhú tradíciu. Prečo liberáli tak často prehrávajú? Je to preto, lebo Slovensko je vo všeobecnosti považované za konzervatívny národ a liberáli tu nemajú až takú silnú základňu?

Parlament odráža názory spoločnosti, no myslím si, že tento parlament je konzervatívnejší než naša spoločnosť reálne je. Ukazujú to aj prieskumy, keď sa Slovákov pýtajú na registrované partnerstvá alebo dekriminalizáciu marihuany. Práve tam je vidieť najväčší rozdiel. Pravdou zostáva, že parlament bol vždy konzervatívnejší ako samotná spoločnosť.

Viacero liberálnych strán sa nedostalo do parlamentu. Môže za zlyhania marketing?

Progresívne Slovensko malo dobrý marketing. Slovo liberál je u nás ešte stále nadávka. Neprepadli však iba liberálne hlasy. Pohorelo KDH, Vlasť, SNS, čo nie sú vôbec liberálne strany, takže tých konzervatívnych hlasov prepadlo koniec-koncov ešte viac ako liberálnych.

Posúvajú sa definície toho, čo je sloboda. Ľudia sú na sociálnych sieťach ostrí a nešetria na kritike nikoho, obzvlášť nie dúhové deti. Kam smerujeme? Západ alebo východ?

Slovensko je súčasťou západu, súčasťou EÚ a NATO, aj keď mentálne je tu vidieť aj smerovanie na východ – u časti voličov stále vnímam potrebu autoritatívneho vodcu a spasiteľa. Česi sú liberálnejší než my. Paradoxom je, že Maďarsko registrované partnerstvá má, aj na čele s Viktorom Orbánom, a pritom je brané ako bašta konzervativizmu. V minulosti však Orbán začínal ako liberál. Ja som liberálne zmýšľajúca osoba. O 20 rokov budem mať možno iné názory, ale verím, že zostanem liberálom.

Čítate denník Postoj?

Áno aj, ale čítam skôr liberálne médiá ako SME, Denník N. Objektívne médiá neexistujú. Aj na západe sú jasne vyprofilované médiá. Keby boli médiá úplne objektívne, tak napíšu iba holé fakty, resp. len citácie. Lenže to by nikoho nezaujímalo, musí tam byť aj vklad novinára. To, ako informujú, ukazuje, aké majú presvedčenie. Otázka je, či komunikujú férovo.

Zdroj: Facebook/andrejstancik

Predsudky a život LGBT+ ľudí z pohľadu „spojenca“

Ste z Pieštan. Viete aká je situácia s LGBT+ ľuďmi mimo Bratislavu?

Nedovolím si povedať, ako to je v Piešťanoch. Každý má svoju bublinu. Sú prípady, kedy malomeštiacke zmýšľanie môže zásadne skomplikovať život mladej osobe, ktorá sa otvorene prizná k svojej sexualite. Nechcem to rozoberať dopodrobna, no sám si vyčítam niektoré veci, ktoré som povedal. Bolo to spôsobené tým, že som tejto téme nerozumel.

Poznáte teda polohu osoby, ktorá o tom nič nevie a len súdi?

Každý máme predsudky. Dá sa to vysvetliť z evolučného hľadiska. Vzdelanie a osobná skúsenosť nám tieto predsudky búrajú. Cestovanie častokrát pomáha ľuďom otvoriť oči aj k týmto témam. Najlepšia je, a aj v mojom prípade bola, osobná skúsenosť. Keď človek vidí, že títo ľudia nie sú zlí, že sú jedni z nás.

Viete si predstaviť vyrastať ako LGBT+ dieťa? Prečo je pre ľudí problém prijať orientáciu ako niečo, čo si človek nevyberá?

Neviem. Nechcem byť alibistický. Keby som vedel, tak by som ním bol. Ja som v tomto úprimnejší. Pokiaľ nežijeme v koži LGBT+ človeka, nevieme si to predstaviť. Je tu nejaká konvenčnosť – muž a žena. Tým, že sme konzervatívna spoločnosť, nemôžeme to s osvetou prehnať, aby to nebolo na cieľovú skupinu príliš. Najlepší je „pozitívny marketing“, teda vzdelávať ľudí, aby vedeli, že sú medzi nami aj ľudia inej orientácie a majú za sebou osobný príbeh s autentickými emóciami. LGBT+ ľudia sú naši známi, kamaráti, členovia rodiny. Nie sú to ľudia z inej planéty.  

Koľko percent ľudí je podľa vás inej ako heterosexuálnej orientácie?

Netuším. Asi viac, ako je známe. Tri/štyri percentá. Hádam. O veľa verejne známych ľuďoch sa vie, že majú inú orientáciu. Chápem, že nie každý sa prizná. V dnešnom svete to môže poškodiť.

Zdroj: Topky.sk

Téma LGBT+ a politika

Teraz taká neoficiálna informácia. Orientácia je každého súkromná vec, čisto zo spoločenského pohľadu – šušká sa, že viacero poslancov je na LGBT+ spektre, no nakoľko aj oni cítia tlak verejnosti, svet o tom nevie. Nie je práve toto vec, ktorá by najviac pomohla v nazeraní na tieto osoby, ktoré sú pre niekoho často vyjadrované len cez extravagantné fotky?

Nebudem špekulovať o nikom, to mi neprislúcha. Jednoznačne by to pomohlo. Treba o tom diskutovať viac racionálne. Treba ísť aj cez verejne známe osoby, aby ľudia pochopili, že na tom nič obrovské nie je.

Vyjadrili ste sa, že by ste podporili manželstvá rovnakého pohlavia. Prišla nejaká kritika z radov poslancov?

Diskusia je u nás vždy dobrá. Nikto ma nekritizoval.

Skúsite si tipnúť rok, kedy bude na Slovensku prvé manželstvo dvoch žien alebo mužov?

Tým, že v Ústave máme napísané, že manželstvo je možné uzavrieť len medzi mužom a ženou, na zmenu budeme potrebovať tri pätiny parlamentu (90 poslancov). Ešte minimálne štyri volebné obdobia to podľa mňa nebude.

Zdroj: Facebook/andrejstancik

Prídete s takým návrhom?  

Človek musí v rámci nejako koalície fungovať. Na základe stanovených pravidiel. Koaličná zmluva nám ukladá najprv návrh prerokovať vo vnútri koalície, čiže na koaličnej rade. Výnimku majú pro-life zákony, ktoré stačia, aby boli prerokované. Nemusia byť odsúhlasené. Stačí, že nám to jeden partner vetuje, a je po návrhu. Nemôže ísť do parlamentu.

Boli ste na Pride? To by mohlo byť také pozitívne gesto verejnosti, keď viete, že by to teraz neprešlo koalíciou.

Áno, bol som. Máme snahu niečo také predložiť, aspoň, čo sa týka spoločnej domácnosti.

Prečo vás je menej počuť ako pani Záborskú s interrupčným zákonom. Nemali by ste byť hlučnejší, ak si chcete niečo presadiť?

Debata o interrupciách je niekedy agresívna. Najmä zo strany fašistov. Zo strany liberálov to tiež nie je vždy najlepšie. Emócie sú niekedy zbytočne vybičované. Ja sa snažím, aj keď nesúhlasím s danou stranou, komunikovať vecne a konštruktívne. Prázdny sud vydáva najväčší hluk. Nikomu nepomáha, že sa kričí a tvoria sa barikády.

Zdroj: nechajmetootvorene.sk

Ľudská tolerancia a menšiny

Predseda mediálneho výboru Kristián Čekovský chcel ukázať, že stojí za menšinami a že v tom nie je sám. Symbolicky ste sa zastali spolu s kolegami menšín. Má sa väčšina prispôsobovať menšine?

Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého človeka. Myslím si, že z heterosexuálnych párov neubudne, aj keby tu tie registrované partnerstvá máme. Práva sa nikomu neberú, len by sa istej skupine pridali. Nechápem hysterické reakcie. Buďme racionálni.

Je tolerancia merateľná a na akom mieste z krajín EU by sme sa umiestnili?

Na veľmi zlom. Dá sa to merať pri prieskumoch s otázkami, kde sa Slovákov pýtajú na Rómov, na vzťah ich dcéry s cudzincom tmavej pleti alebo na susedstvo s Arabom. V niektorých prípadoch sme si medziročne pohoršili.

Aká je slabina LGBT+ komunity a čo by ste jej odkázali?

Najväčšia slabina je, že ich je málo. Vidieť to aj pri voľbách. Bohužiaľ, matematika nepustí. Veľa politikov sa snaží práve cez tému LGBT+ osôb nahnať voličov. Primitívne a pudovo si robí PR na ich účet. Tým nikomu nepomáhajú. Hnev a nenávisť sa tým len stupňuje. Môj odkaz LGBT komunite je, aby sa nevzdávali. Bude to dlhá cesta. Myslím si však, že spoločnosť bude čoraz viac otvorená, aj keď je tá diskusia veľmi toxická. Ide to ruka v ruke s mierou vzdelania.

Môže sa dnes podľa vás na Slovensku lesbický alebo gejský pár na ulici bez strachu pobozkať?

Všade určite nie.

Zdroj titulného obrázka: Branislav Wáclav pre aktuality.sk

Podporte magazín nákupom v Dúhovom obchode

Pridaj sa do nášho tímu!
Baví ťa písať? Chceš mať svoj článok u nás na magazíne? Ozvi sa nám!
Napiš na magazin@duhy.sk →